Spojená škola Novohradská

V našej škole sme sa spojili v jedinečnom projekte, ktorý vznikol z iniciatívy Hany Mlynarčíkovej, učiteľky Dejepisu a histórie. Pri príležitosti 80. výročia ukončenia druhej svetovej vojny sme sa rozhodli zastaviť, zamyslieť a spoločne si pripomenúť hodnotu mieru.
Mier, ktorý dnes vnímame ako samozrejmosť, nebol vždy prítomný. Bol vybojovaný, bol draho zaplatený a napriek tomu je krehký. V čase, keď sa v našom susedstve odohrávajú vojnové konflikty a svet sa zmieta v chaose, sme ako učitelia spojili svoje sily, aby sme vytvorili komplexný projekt. Do neho sme zapojili našich žiakov, aby pochopili, že mier si treba vážiť, chrániť ho a nikdy ho nepovažovať za samozrejmosť.

Vstupná hala – symbol posolstva

Pri vstupe do našej školy si návštevník okamžite všimne dva mohutné transparenty. Prvý nesie odkaz „Mier nie je samozrejmosť“ – jednoduchá veta, no jej význam je hlboký. Druhý transparent hlása „Tolerancia, ľudskosť a sloboda“ – hodnoty, ktoré sú piliermi mieru a mali by byť pevne zakorenené v srdciach našich žiakov. Tieto slová sú akoby profilom absolventa našej školy, človeka, ktorý vie, čo znamená rešpekt a vzájomné porozumenie.
Naša snaha však nekončila len pri slovách. Chceli sme, aby atmosféra mieru prenikla celým priestorom. Tak vznikol bláznivý, no silný nápad – vyzdobiť vestibul tisíckami holubíc mieru. Strihali ich všetci – žiaci, učitelia, každý, kto chcel prispieť. Dnes sa pod stropom našej školy vznáša takmer tisíc holubíc, ktoré dodávajú vstupnej hale vznešenosť, jemnosť a pocit pokoja.

Socha mieru – Pamätník histórie a nádeje

V srdci našej školy stojí socha ženy, ktorej šaty sú utkané zo starých novín – stránok hlásajúcich koniec vojny, obnovu krajín a nádej na nový začiatok. Vietor sa s nimi pohráva, akoby šepkal zabudnuté slová o stratách, utrpení a túžbe po mieri.
V jej rukách sú ostnaté drôty, vztýčené nad hlavou ako koruna. Nie sú symbolom moci, ale bolesti. Každý hrot predstavuje jazvu, ktorú zanechala ľudská nenávisť. Drží ich pevne, no nie vzdorovito – skôr ako pripomienku, že mier nie je darom, ale záväzkom, ktorý si vyžaduje odvahu a pamäť.
Medzi ostňami sa zachytil list. Je pokrčený, ošľahaný vetrom a časom. Slová na ňom blednú, no sú stále čitateľné. Je to list vojaka žene, ktorú miloval. Písal o návrate, o snoch, o spoločných raňajkách v slnečnom dome, o nádeji, že vojna čoskoro skončí. No list nikdy nedorazil. Tak ako mnoho iných, aj tento príbeh zostal navždy prerušený vojnou.
Ľudia okolo sochy prechádzajú – niektorí si ju nevšímajú, iní sa zastavia a čítajú slová na jej odeve. Každý článok, každý nápis je odkazom histórie, varovaním pred tým, čo sa môže zopakovať. Mier neprichádza sám od seba. Musíme sa oň usilovať, ochraňovať ho, chrániť pred zabudnutím.

Grafické plagáty – obraz mieru a vojny

Naši gymnazisti sa rozhodli preniesť tému mieru a vojny do vizuálneho umenia. Ich grafické plagáty zdobia okná školy a vytvárajú akoby symbolickú hranicu medzi minulosťou a súčasnosťou. Každý plagát nesie silný odkaz – niektoré pripomínajú ťažké chvíle vojny, iné znázorňujú krehkosť mieru.

Guernica – keď umenie kričí

Španielčinári sa nechali inšpirovať dielom Pabla Picassa a vytvorili vlastnú verziu slávneho diela Guernica. Toto dielo, ktoré vzniklo ako reakcia na bombardovanie španielskeho mesta počas občianskej vojny, je mrazivou pripomienkou toho, aké krutosti vojna prináša. Naši žiaci v ňom zachytili nielen bolesť a utrpenie, ale aj výzvu, aby sa takéto tragédie už nikdy neopakovali.

Mier vs. vojna – anglické priestorové diela

Angličtinári vytvorili interaktívne priestorové dielo, v ktorom sa miešajú symboly mieru a vojny. Na jednej strane stoja biele holubice, na druhej bojové stíhačky. Na každej z nich sú napísané opozitné slová – „freedom“ a „oppression“, „hope“ a „despair“, „peace“ a „war“. Tento kontrast nás núti zamyslieť sa, ako ľahko môže byť mier narušený a ako rýchlo sa môžeme ocitnúť v tieni vojny.

Deti a ich pohľad na mier

Piataci vytvorili nádherné diela na plátno, ktoré neboli inšpirované žiadnym známym umelcom, ale vyšli priamo z ich duší. Ich obrazy zachytávajú pocity, aké to môže byť, keď mier nie je – strach, chaos, neistotu. Podanie takejto témy mladším žiakom je náročné, no aj druháci ju uchopili so zodpovednosťou a citom. Vo svojich výtvoroch zobrazili vďačnosť za bežné veci – za rodičov, za hračky, za možnosť chodiť do školy. Ich práce sú dojemnou pripomienkou toho, čo všetko máme a aké dôležité je si to vážiť.

Odkaz projektu

Tento projekt nás všetkých spojil. Umožnil nám diskutovať, tvoriť, hľadať odpovede na ťažké otázky. Ukázal nám, že mier nie je len stav bez vojny, ale niečo, o čo sa musíme neustále usilovať. Nie je samozrejmosťou – je naším darom a našou povinnosťou ho chrániť.
Nezabúdajme. Mier je krehký.

Mgr. Barbora Masárová, PhD.